God Eater Burst (3.Kapitola-part 1)

6. ledna 2015 v 14:34 | Tsuki-chan |  GEB 3



3. Kapitola


Niekto ma niesol na chrbte. Stále dookola mi niečo opakoval. Najprv som mu nerozumela, nebolo to preto, že by rozprával potichu, ale preto že som bola opantaná absolútnym strachom a šokom. Vedela som, že som niečo stratila, nemohla som si však spomenúť, čo to bolo. Nie, nebolo to tak, že som si nevedela spomenúť, ja som si nechcela spomenúť. Uprela som pohľad do zeme a vtedy som si niečo uvedomila. Muž, ktorý ma niesol na chrbte nemal pravú ruku. Jediné, čo som mohla vidieť bol kus roztrhanej látky rukáva, z ktorého sa valila krv.

Moje oči sa doširoka otvorili. Chvíľku som bola tak zmätená, že som sa nedokázala ani len pohnúť a už vôbec nie zorientovať sa, kde som.
"Biba? Soma, Biba sa zobudila," pootočila som hlavou a zistila som, že vedľa mňa sedí Alisa, hneď pri nej sedel spiaci Kouta s hlavou položenou na mojej posteli. Trošku som sa nadvihla, ale do mojej hlavy okamžite začala pulzovať bolesť.
"Hej, nepremáhaj sa," zašepkala Alisa, ale pomohla mi sadnúť si.
"Čo sa stalo?" Spýtala som sa.
"Ten zmrd sa prebral a napadol Kouta. Skočila si mu do cesty a pekne si to schytala," zhrnul celú situáciu Soma, ktorý stál oproti mne opierajúc sa o stenu.
"A ako ste sa odtiaľ dostali? Ešte k tomu so mnou, keď som bola v bezvedomí?" Nechápala som.
"Keď ťa ten Hannibal odhodil svojim úderom zostal stáť bez pohnutia, potom nahlas zareval ako ranené zviera a utiekol," povedala Alisa ticho.
Prekvapene som pootvorila ústa a potom som sklopila zrak. Prečo ušiel? Mal jedinečnú šancu zabiť nás.
V tom sa Soma odlepil od steny, o ktorú sa opieral a vybral sa na odchod, no pred dverami sa zastavil a pozrel na mňa.
"Nie je nič zlé na tom riskovať život pre svojich spolubojovníkov, ale neskonči ako náš predchádzajúci líder," povedal chladne. Zdalo sa mi, že je naštvaný. Nie, že sa mi to zdalo, on bol naštvaný. Po týchto slovách odvrátil odo mňa zrak a odišiel preč. Alisa si vzdychla.
"Tým chcel povedať, že mal o teba strach," usmiala sa a ja som jej pochvíľke úsmev opätovala. Pozrela som na Kouta, ktorý ešte stále spal.
"Museli ste tu byť dlho, čo? Koľko je vôbec hodín?" Pozrela som sa na hodiny zavesené nad dverami nemocnice. Pol jednej v noci.
"Mali sme o tebe strach, keď ťa odhodil a ty si tam zostala ležať bez pohnutia, napadlo ma to najhoršie," zašepkala roztraseným hlasom.
"Prepáčte, nechcela som vám spôsobiť problémy," ospravedlňujúco som sklonila hlavu a ona pokrútila hlavou.
"Keby nebolo teba Kouta by tu teraz s nami nebol, ďakujem, že si ho zachránila," chytila ma za ruku a ja som jej ju pevne zovrela.
"Ale prosím ťa..." Môj prehovor prerušil Kouta, ktorý si so slabým chrapnutím pretočil hlavu na druhý bok. Alisa zaškrípala zubami a pustila moju ruku.
"Počkaj chvíľu," usmiala sa na mňa, potom napriahla ruku do výšky a takú tresla Koutovi po hlave až to plesklo. Trhlo ním a prudko sa zdvihol.
"Vstávaj, somár, Biba sa už prebrala!" Vyprskla na neho a on z nej prekvapene pozrel na mňa. Keď ma zbadal na tvári sa mu vyčaroval obrovský úsmev.
"Bibi!" Vyhŕkol a objal ma.
"Som tak rád, že si v poriadku," povedal veselo a pustil ma z objatia.
"Ďakujem ti, keby nebolo teba nezostal by zo mňa ani mastný fľak. Už zase si ma zachránila," povedal trochu previnilo a ja som pokrútila hlavou.
"Ty si ma tiež zachránil nespočetne veľakrát takže nemáme čo riešiť," usmiala som sa.
"Sakuya tu tiež bola, ale musela ísť podať oznámenie. Vrátila sa, ale pred polhodinou odišla lebo už bola veľmi unavená," zmenila tému Alisa a ja som prikývla. V tom mi niečo prišlo na rozum.
"Tensai! Čo je s ním?!" Vyhŕkla som.
"Licca si ho zobrala a už ho opravuje, úplne ti totižto praskol štít a inak je na teba pekne naštvaná, že si išla na misiu, keď si vedela, že je oslabený," vzdychol si Kouta a ja spolu s ním.
"Tá mi to ešte spočíta," zamrmlala som.
"No nič zajtra sa pôjdem na neho pozrieť, musím sa mu ospravedlniť," usmiala som sa smutne.
"Inak čo Gina a ostatní?" Spýtala som sa.
"Všetci sú v poriadku. Peter s oddielom našli Tatsumiho, Karela a Brendana. Bojovali s rodinou Kongou, ktorých tam musel prilákať útok toho Čierneho Hannibala, tak im pomáhali. Neboj, všetci sú v pohode, živí a zdraví na základni," upokojil ma Kouta.
"Chvalabohu," vydýchla som si.
"Dobre, my už teda pôjdeme aby si, si teraz ešte mohla oddýchnuť, ale zajtra sem za tebou prídem, budeme pozerať Bugarally," uškrnul sa a ja som už oveľa veselšia prikývla.
"Aj ja sa k vám pridám," usmiala sa aj Alisa.
Obidvaja sa zdvihli na odchod.
"Dobrú noc Bibi, dobre sa vyspi," zakýval mi Kouta.
"Dobrú noc a dobre sa prikry, aby si náhodou nenachladla," prikázala mi Alisa a ja som sa zasmiala.
"Jasné, dobrú noc aj vám," obidvaja odišli a ja som si znovu ľahla. Bola som tak vyčerpaná, že pochvíľke som znovu zaspala.
Keď som sa ráno zobudila našla som si na stolíku vedľa postele odkaz od Kouta, kde mi písal, že museli na misiu kvôli tomu divnému Čiernemu Hannibalovi a je mu ľúto, že nemôže byť aj spolu s Alisou so mnou celý deň, aby som sa nehnevala. No keď sa vrátia hneď za mnou prídu.
Musela som sa slabo zasmiať, akoby som sa len mohla na Kouta hnevať? Hlavne, keď do toho listu nakreslil minimálne desať smutných a plačúcich smajlíkov.
V tom mi začalo škŕkať v bruchu a ja som sa namrzene pozrela okolo seba v nádeji, že nájdem nejaké sušienky. Nič som nenašla okrem lyžičky na stolíku. Možno, že bude niečo v chladničke. Otvorila som malú chladničku pri posteli a odtiaľ na mňa zažiaril vanilkový puding.
Šťastná som ho vybrala a zobrala si lyžičku.
Po chvíľke vstúpil dovnútra čiernovlasý doktor s fúzami menom Saito a usmial sa na mňa.
"Dobré ráno Biba, ako sa cítiš?" Spýtal sa a ja som prehltla puding.
"Výborne," usmiala som sa.
"Vidím, že si sa už pustila do toho pudingu, ktorý ti doniesol Soma," povedal veselo a ja som prekvapene zažmurkla.
"Soma?" Spýtala som sa neveriacky. Myslela som si, že to bol Kouta, Alisa alebo Sakuya.
"Áno, prišiel sem skoro ráno, keď si ešte spala. Dal ti ten puding do chladničky, spýtal sa ma ako si na tom, a keď som mu povedal, že si zdravá ako rybička a že pozajtra ťa prepustíme prikývol a odišiel preč. Ten chlapec niekedy pôsobí ako chodiaci ľadovec, ale v skutočnosti má veľmi dobre srdce," povedal a ja som sa pochvíľke usmiala.
"Áno, to máte pravdu," zašepkala som.
"Doktor Saito nevadilo by vám keby som si zašla za Liccou, aby som zistila ako je na tom moja Jinka?" Spýtala som sa ho a on prikývol
"Ale za pol hodinu nech si naspäť," povedal s predstieranou vážnosťou a ja som s úsmevom prikývla.

"Ty teda vyzeráš," uškrnula sa Licca, keď zbadala moju obviazanú nohu, ruky a nálepku na čele.
"Ďakujem," venovala som jej aj ja úškrn.
"Ako je na tom Tensai?" Spýtala som sa.
"Bude v poriadku, ale v prvom rade ti chcem povedať..." a už to začalo, dlhá kázeň o tom aká som nezodpovedná a akému nebezpečiu som sa vystavila.
Chvíľku som ju počúvala a previnilo prikyvovala, ale potom som ju prerušila.
"Môžem ho vidieť?" Spýtala som sa uprostred prednášky a ona prikývla.
"Tam je na konci rady napravo," ukázala na dlhú radu s Jinkami, ktoré tu čakali na opravu alebo kým si ich majiteľ vyzdvihne a boli tu aj také, ktoré už majiteľa nemali. Hneď som zbadala Tensaia a rozbehla sa k nemu. Dotkla som sa ho rukou.
"Tensai počuješ ma?" Chvíľku bolo ticho, ale potom sa ozvalo mrnčanie ako keď niekoho zobudíte z tuhého spánku.
"Biba si to ty?" Spýtal sa rozospato.
"Áno, prepáč, že som ťa zobudila. Len som chcela vedieť či si v poriadku," zašepkala som.
"Áno, cítim sa už oveľa lepšie. Licca sa o mňa dobre postarala," povedal veselo a ja som zosmutnela.
"Tensai prepáč, je to moja chyba, čo sa ti stalo. Keby som na teba brala väčší ohľad," zašepkala som nespúšťajúc z neho ruku. Kov, ktorý mal byť studený sa mi zdal tak teplý a plný života.
"Biba prosím, neobviňuj sa z toho. Robila si len to, čo má líder robiť. To ja som zlyhal, zlyhal som ako tvoja zbraň, ktorá ťa má chrániť," zašepkal.
"Tensai, to nie je pravda, nezlyhal si a v prvom rade nie si len moja zbraň, si hlavne môj priateľ," povedala som pevne.
"Priateľ?" Zašepkal zaskočene a potom sa slabo zachichotal.
"Budeme navždy priatelia dobre?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.
"Presne tak, navždy," pobozkala som živý kov.
"Tak si ešte pospi. Dobrú noc," usmiala som sa na neho a vybrala sa preč. Dlho bolo ticho, ale keď som už zatvárala dvere počula som ako na mňa zakričal:
"Dobrú noc aj tebe!"
Prespala som skoro polovicu dňa a to aj kvôli tomu lebo som sa neuveriteľne nudila. Pozrela som si asi desať epizód Bugarally a už ma to vážne nebavilo, s Koutom a ostatnými bolo pozeranie oveľa väčšia zábava..
Keď som sa znovu zobudila bolo už šesť hodín. Nahlas som si zívla neobťažujúc sa dať si ruku pred ústa a potom som sa povystierala.
V tom dovnútra vtrhli Alisa a Sakuya nasledované Koutom, ktorý za sebou ťahal Soma.
"Bibi ako si sa mala?" Spýtal sa ma Kouta.
"Celkom dobre, ale už som sa nudila," vzdychla som si.
"Práve preto sme priniesli karty, rozhodli sme sa, že si zahráme Čierneho Petra," usmiala sa Alisa.
"Omyl, oni sa rozhodli, ja padám," zašomral Soma a už sa chystal na odchod, no Kouta ho zase zdrapil za golier.
"Soma rozdáva prvé kolo," vyhlásil a donútil ho sadnúť si na stoličku.
"To je, ale otrava," šomral o desať minút neskôr Soma, ktorý držal v ruke karty a nasrdene si ich prezeral.
"Ako prebiehala misia?" Spýtala som sa ich.
"Nič moc. Na misiu bolo vyslaných viac oddielov, aby Čierneho Hannibala našli. Bolo totižto podozrenie, že to môže byť bojovník, ktorého ovládla duša Aragamiho. Narazil na neho Petrov oddiel, ale tentokrát s nimi nebojoval, ušiel preč. Našťastie ho dovtedy prístroje, ktoré Peter a ostatní so sebou mali stihli zachytiť a zistili, že je čistokrvný," podala mi hlásenie Alisa.
"Takže je to nový druh?" Alisa prikývla.
"Sakaki je z toho úplne na mäkko, najradšej by ho mal vo svojom laboratóriu, bohužiaľ, to vyzerá tak, že sme jeho stopu na dlhšiu dobu stratili," povedala a potiahla si kartu od Kouta.
"Aj tak je to divné. Ten Čierny Hannibal predtým zaútočil na dva tími a teraz mám pocit akoby sa pred nami skrýval a utekal," zašepkala zamyslene Sakuya.
"Možno, že po tej nakladačke, čo sme mu dali má v gatiach," uškrnul sa Kouta.
"Myslíš to, keď nás skoro rozmetal ako prašivých psov?" Odbil ho Soma a Kouta na neho zazrel.
"Dúfam, že ti ten Čierny Peter zostane dokonca hry," zavrčal.
"Ako vieš, že ho mám? Čumel si mi do kariet, kretén," Zavrčal aj Soma a obidvaja sa začali prebodávať pohľadmi.
"Hej, prestaňte," schladila som ich a oni nasrdene pozreli naspäť do svojich kariet.
"Boli sme na zajtra zase vyslaní hľadať ho, ale pochybujem, že na neho narazíme," povedala zamyslene Sakuya.
"Škoda, že nemôžem byť s vami, možno, že by ma doktor pustil keby som pekne poprosila. Navyše už sa cítim dobre," usmiala som sa.
"V žiadnom prípade. Ak doktor povedal, že tu máš ešte deň zostať tak zostaneš, nehovoril to len tak zo srandy a navyše Tensai nie je schopný boja tak akoby si išla?" Schladil ma Soma a ja som si vzdychla.
"Asi máš pravdu," zamumlala som.
"Neboj Bibi my to zvládneme," usmial sa na mňa Kouta a ja som mu úsmev opätovala.
"Veď ja viem," povedala som a znovu sme sa pustili do hry.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lenny Lenny | 6. ledna 2015 v 18:12 | Reagovat

Fúúú...Tensai je v pohode. Kameň zo srdca mi spadol XD Len dúfam, že sa mu už nič nestane. :-(
Somovi sa ani nedivím, ja som Čierneho Petra vždy prehrávala :-D

2 Christie Christie | 6. ledna 2015 v 19:19 | Reagovat

Sice mam zajtra skusku a este mam polku ucenia pred sebou..ale musela som si to precitat :D som rada,ze je Biba v poriadku..hm,Soma sa stara:D

3 Christie Christie | 6. ledna 2015 v 19:25 | Reagovat

A zabudla som dodat,ze som zvedava na tu osobu bez ruky co ju nazaciatku niesol..kto je to? :D snad sa neskor dozviem :D

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 6. ledna 2015 v 19:49 | Reagovat

[2]: tak to teda držím palce :-) ja mam skúšku až pozajtra :D

5 Lucy-chan Lucy-chan | Web | 7. ledna 2015 v 11:45 | Reagovat

sa mi zda alebo Soma má rád Bibu??? :-D :-D len kto mohol byť ten človek (?) na začiatku...

6 Sora Sora | Web | 9. ledna 2015 v 19:10 | Reagovat

To je tak zlovestná veta, až sa mi chce plakať! xD "Dúfam, že ti ten Čierny Peter ostane do konca hry..." Ja si inak mysllím, že ten muž bez ruky je to Rindou, ale nie som si istá... :D A Soma je vážne zlatý, keď sa tak stará o Bibu. :3 Teším sa na pokračovanie!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Video blogu:


záhlavie © Naoko Takeuchi

Sailor Moon 1991